Poplatky za investovanie sú často skryté. A vysoké
Keď má klient peniaze v banke, vie z výpisu i cenníkov presne vyčítať, koľko ho bankové služby stoja. Tlak klientov dokonca niektoré z nich prinútil, aby svoje cenníky zjednodušili, pre ľahkú porovnateľnosť ich všetky zhromažďuje Národná banka Slovenska.
Pri investovaní do podielových fondov sú poplatky tiež jedno z kritérií, na základe ktorých sa klient môže rozhodnúť. Aj doplnkové dôchodkové spoločnosti po transformácii majú v cenníkoch jasno, pri podpise zmluvy klient vidí, koľko zaplatí za zmenu fondu či vystúpenie z DDS. Len životné poistenie táto vlna akoby obchádzala.
Čo-to o cene poistenia poodhalila ING, ktorá svoj cenník ako jediná zverejňuje už zhruba rok na webe. Koľko stojí správa investičnej poistky? Klient, ktorý sa na to priamo neopýta, sa to väčšinou nedozvie. A niekedy ani keď sa opýta.
V čase, keď sa životné poistky presadzujú ako sporiace nástroje, by pritom mal klient mať možnosť porovnať rôzne finančné produkty aj z hľadiska ceny a rozhodnúť sa na základe kompletných informácií. Bežná odpoveď sprostredkovateľov, že všetko je už v cene produktu, a teda „zadarmo“, by klientov uspokojovať nemala.
Kritika od konkurentov
Sporenie prostredníctvom životnej poistky je v porovnaní s investovaním priamo prostredníctvom podielového fondu drahšie. Otázka je iba to, o koľko. Téme sa dlhodobo venuje aj český odborný časopis FondShop, ktorý na vysokú nákladovosť a nízku transparentnosť poistenia ako sporiaceho produktu pravidelne upozorňuje.
Keď tento rok počítal reálne zhodnotenie vkladov do jedného z lacnejších poistných produktov, znova sa to potvrdilo. Ak sa investičné fondy, do ktorých ide časť zaslaného poistného, zhodnotili ročne o šesť percent, po odpočítaní nákladov poistený zarobil necelých päť percent.
Je logické očakávať, že poistenie bude drahšie, pretože má v sebe služby navyše. No nezáujem klientov dovoľuje poisťovniam náklady nielen skrývať, ale aj udržiavať na vysokej úrovni. Zákonná povinnosť publikovať cenník poplatkov za životné poistenie na rozdiel od bankovníctva, správy aktív či dôchodkových spoločností neexistuje.
Dôvody sú predovšetkým historické. Kým poistenie vzniklo pred storočiami, podielové fondy sa rozšírili až v modernej dobe, keď si každý môže ľahko porovnávať dostupnú ponuku v časopisoch, na internete. A je preto na ne vyvíjaný aj z pohľadu transparentnosti a ceny oveľa väčší tlak.
Poistenie je v porovnaní s rýdzo investičnými produktmi vo výhode. A klienti v nevýhode. Predovšetkým vtedy, ak je im poistka predstavená nie ako produkt slúžiaci na pokrytie rizík, ale ako nástroj vhodný na dlhodobé sporenie. A to sa na Slovensku deje pravidelne.
Konkurencia si malú transparentnosť životného poistenia všíma. „Ak sa životné poistenie spolu s DDS a podielovými fondmi prezentuje ako sporiaci nástroj, mali by sa jeho poplatky dať porovnať s ostatnými,“ mieni šéf Tatra Asset Managementu Michal Kustra.
Za dôležité to pokladá hlavne v čase, keď sa všetky sporivé produkty stali predmetom daňovej úľavy a klient sa rozhoduje, ktorému z nich svoje peniaze dlhodobo zverí. Životné poistenie je v rámci nich jediným produktom, kde sa poplatky za služby zisťujú oveľa ťažšie ako inde. Prípadne sa nedajú zistiť vôbec.
Jediný verejný cenník z ING potvrdzuje, že zisťovať alebo žiadať údaje sa oplatí. Len správa životného poistenia stojí mesačne obvykle 50 korún. Z toho je ročne šesť stoviek a za dve desaťročia, čo je typické obdobie trvania zmluvy, sa celkový náklad iba z tohto poplatku vyšplhá na 12-tisíc korún.
A samostatná kapitola sú vstupné náklady. Tie akoby tiež vôbec neexistovali, no v skutočnosti predstavujú jedno či aj dve ročné platby poistného. Čo je iba pri využívaní daňového odpočtu suma vysoko presahujúca desaťtisíc korún.
Klienti však o nákladoch poistenia nevedia. Ak sa aj spýtajú, stačí ich odbiť argumentom, že všetko je v cene. Informačné letáky a stránky poisťovní sa totiž tvária, že žiadne poplatky neexistujú. Na požiadanie TRENDU cenník zaslala aj Wüstenrot. Aj ona účtuje mesačne za správu poistenia 50 korún. Niektoré poplatky má nižšie, iné zasa vyššie než ING. No opäť platí, že ide z pohľadu dlhých rokov platenia poistky o nezanedbateľné sumy.
Väčšina do investícií
Životné poisťovne sa bránia. Obzvlášť pri starších druhoch produktov sa nedajú poplatky určiť ako jednoduchá suma či percento z mesačného poistného, sú už zarátané do ceny poistenia. Pri kapitálovom poistení sa odhadované náklady, ktoré sa v priebehu trvania poistenia menia, zaratúvajú priamo do kalkulácie.
Jednoduchšia situácia je v investičnom poistení. Platené poistné sa rozdeľuje medzi tvorbu rezerv a investičné fondy, pričom investičná časť poistenia má v niektorých poisťovniach pevne stanovené sadzby. Napríklad klienti poisťovne ING sa zo stránok firmy presne dozvedia, koľko zaplatia napríklad za zmenu investičného fondu či podmienok zmluvy.
Pri kapitálovom i investičnom životnom poistení dostane klient raz za rok informácie o stave poistenia. Pri kapitálových poistkách sa zvyčajne dozvie, ako dlho sporí a o koľko sa zhodnotili rezervy, v investičnom poistení sú informácie podrobnejšie. Nájde si počet nakúpených podielových jednotiek, medziročné zhodnotenie jednotlivých fondov a v niektorých prípadoch i výšku poplatkov. To však nie je zatiaľ rozšírený zvyk.
Práve investičné životné poistenie už v súčasnosti tvorí výraznú väčšinu novej obchodnej produkcie poisťovní. Generali napríklad hovorí, že až deväť z desiatich nových poistiek sú práve investičné. „Vyhráva ich flexibilita, ale i fakt, že garantované miery výnosu na kapitálových poistkách klesajú na nezaujímavé úrovne,“ komentuje člen Predstavenstva Generali Poisťovne Roman Juráš.
Klienti sa nepotešia
Neprehľadnosť, a teda neporovnateľnosť produktov životného poistenia nahráva predovšetkým tým sprostredkovateľom, ktorí hľadajú rýchle zbohatnutie. Populárny presvedčovací argument je napríklad veta, že všetky služby spojené s poistením sú zadarmo. Nie je to pritom pravda.
Poisťovňa si z poistného odratúva hneď na začiatku obstarávacie náklady – otvorenie klientskeho účtu a predovšetkým províziu pre sprostredkovateľa. Preto platí pravidlo, že už uzavretú poistku nie je výhodné rušiť v prvých rokoch jej existencie.
Po odrátaní nákladov na jej uzavretie chvíľu potrvá, kým zhodnotenie prinesie aspoň toľko peňazí, aby rozdiel vyrovnali. No objavuje sa i snaha zmeniť toto pravidlo, Wüstenrot napríklad pri svojej novej investičnej poistke rozrátava počiatočné náklady na päť až osem rokov. Ani v prvých rokoch sa teda klientovi nestane, že by ako odplatu za zrušenie poistky nedostal vôbec nič.
Prezident Slovenskej asociácie sprostredkovateľov poistenia Michal Bučko vysvetľuje prístup agentov: „Slovenský trh nie je veľmi pripravený na informovanie o províziách. Ak klient bude počuť, že za poistku zaplatí ročne 12-tisíc korún a agent dostane províziu 16-tisíc korún, bude to skôr negatívny signál.“
Sám však víta väčšiu transparentnosť, ktorú prináša zákon o sprostredkovaní poistenia. Ten ukladá sprostredkovateľom povinnosť informovať klientov správne a úplne o produktoch, ktoré predávajú. Teda i o poplatkoch spätých s uzavretím či zmenou poistenia. Alebo o cenách pripoistení. Tie pri investičnom poistení znižujú sumu smerujúcu na investovanie.
Kto si chce založiť poistku predovšetkým za účelom investovania, mal by sa držať dvoch základných pravidiel: najnižšia možná poistná suma a žiadne pripoistenia. V takomto prípade pôjde do fondov zhruba 90 percent zaplateného poistného.
Problém pre maklérov
O tom, aké zložité je dosiahnuť väčšiu transparentnosť v životnom poistení, hovorí maklér František Prachár zo spoločnosti FinSet. Je jedným z mála maklérov zaregistrovaných podľa nového zákona a zaoberá sa predajom životného poistenia. Jeho biznisom je porovnať jednotlivé životné poistky a vybrať pre klienta tú najvhodnejšiu. „Základným problémom je vôbec získať čisté poistné sadzby, teda po odpočítaní provízií a nákladov,“ tvrdí.
Maklérovi podľa nového zákona platí za sprostredkovanie poistenia klient, poisťovňa mu preto provízie platiť nesmie. Lenže zmluvy podľa nových pravidiel zatiaľ poisťovne nepodpisovali a vypracovanie nových chvíľu trvá.
Neochotu poskytovať čisté poistné poisťovne vysvetľujú komplikovanosťou výpočtov i faktom, že záujem o maklérske služby v životnom poistení nie je, robili by to teda zbytočne. F. Prachár zasa tvrdí, že o služby jeho spoločnosti už prejavilo jednoznačný záujem viacero veľkých firemných klientov.
Ťažko porovnať
Najmodernejšie investičné produkty pre masy, podielové fondy, majú poplatkovú štruktúru jednoznačnú a prehľadnú. Aj keď aj tu platí, že o náklady sa musí investor zaujímať. Investícia cez podielový fond so sebou nesie vstupný poplatok, poplatok za správu a depozitára, výstupný poplatok, náklady súvisiace s obchodovaním fondu, keď napĺňa stanovenú investičnú stratégiu. A občas, samozrejme, aj mimoriadne poplatky, ak chce podielnik investíciu presunúť do iného fondu, založiť podiely ako zabezpečenie úveru a podobne.
O všetkých týchto poplatkoch sa investor dozvie z povinne zverejňovaných dokumentov fondu. A to, samozrejme, priamo pôsobí na cenu produktu smerom nadol. Práve s podielovými fondmi by sa investičné poistky mali porovnávať najľahšie. Ich investičná časť je totiž podielovým fondom: klient kupuje podielové jednotky vo fondoch podľa svojho výberu.
Nemusí sa pritom rozhodnúť len pre jeden z fondov, ako je to napríklad v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Môže si vybrať, v akom pomere rozdelí peniaze medzi viaceré možnosti, zvyčajne sú tri či štyri. V niektorých prípadoch – napríklad v nedávno predstavených poistkách od Generali a Wüstenrotu – si klient môže namixovať portfólio aj z viacerých fondov veľkých zahraničných správcov.
Pri využití veľkých investorov, ktorí sa okrem investičných poistiek starajú aj o podielové a iné fondy a sídlia zvyčajne v Holandsku či Luxembursku, sa dá predpokladať úspora na poplatkoch v porovnaní s poisťovňami, ktoré si fondy spravujú v menšom objeme a samy.
Možnosť porovnania s konkurenciou však chýba, lacnejšia správa aktív sa teda nedá využiť ani ako predajný argument. A výber fondov do investičnej časti poistky prináša ďalší problém. Klienta limituje paleta tých, ktoré poisťovňa sprostredkúva. Ak by zistil, že sú slabé, a chcel by ich vymeniť, nezostáva mu iné, len nevýhodne zrušiť poistku.
Aj princíp, ako v súčasnosti osem poisťovní na Slovensku môže predávať fondy, je domácim správcom podielových fondov tŕňom v oku. Nemusia ich oficiálne registrovať, stačí žiadať o udelenie súhlasu Národnej banky Slovenska. Majú tak menej povinností voči regulátorovi aj klientom.
Za čo sa platí
Poplatky v otvorených podielových fondoch
vstupný: 0,1 – 5 % z objemu jednorazovo, v závislosti od stratégie fondu a investovanej sumy (výnimočne nulový pre veľkých klientov alebo fondy, kde je vyšší poplatok za správu)
výstupný: obvykle žiadny, výnimočne okolo 1 % z objemu, resp. pri niektorých štruktúrach poplatkov a typoch fondov až do 5 %, platený jednorazovo
správa: 0,5 – 4 % ročne z objemu, v závislosti od stratégie
iné náklady: (na obchodovanie, držanie cenných papierov, dane) desatiny percenta ročne z objemu majetku
ostatné: prestup, prevod, mimoriadny výpis, zmena úschovy – obvykle stokoruny
Poplatky v sporivom životnom poistení
vstupný („umorovanie počiatočných nákladov“): 20 % z dohodnutého mesačného poistného počas 5 až 8 rokov (Wüstenrot), 5 % z počiatočných podielových jednotiek do 65 rokov veku (ING)
správa poistenia („administratívny poplatok“): 0 Sk mesačne
vstupný poplatok do fondov („rozdiel ceny nákup/predaj“): 5 % ING, 3 % Wüstenrot
správa („poplatok za riadenie finančného fondu“): 1,75 % ročne z objemu (ING), 0 (Wüstenrot)
výstupný („za odkup“): 3 % z dlžného dohodnutého mesačného poistného do zániku poistenia a 5 promile z hodnoty odkupovaných podielových jednotiek
ostatné: obnovenie platnosti poistnej zmluvy, prevod podielových jednotiek počas roka – bezplatne až stokoruny
Trend, 21.11.2006
http://financie.etrend.sk/80923/moje-poistenie/poistovne-maju-v-transparentnosti-co-dohanat