Názory ekonomických elít na trendy a problémy slovenskej ekonomiky


Postoje verejnosti voči prebiehajúcim i zamýšľaným reformám sú všeobecne známe. Ako však toto úsilie vnímajú ekonomické elity, ktoré sú na jednej strane prijímateľom a na druhej strane akýmsi medzičlánkom reforiem?

Súčasná vláda si predsavzala uskutočniť v pomerne krátkom čase náročné sektorové reformy. Postoje verejnosti k prebiehajúcim i zamýšľaným reformám sú všeobecne známe. Ako však toto úsilie vnímajú ekonomické elity, ktoré sú na jednej strane prijímateľom a na druhej strane akýmsi medzičlánkom reforiem, na to sa pokúsil odpovedať prieskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) v spolupráci s Americkou obchodnou komorou na Slovensku. Cieľom prieskumu bolo zmapovať názory topmanažérov a podnikateľov významných firiem na trendy a problémy ekonomického a podnikateľského prostredia na Slovensku.

  Reformné kroky

  Všeobecne možno konštatovať, že ekonomické elity hodnotia súčasnú vládu Mikuláša Dzurindu prevažne pozitívne - prevláda názor, že najpozitívnejším krokom vlády vôbec je odhodlanie naštartovať reformy ako také. Prakticky každý z oslovených topmanažérov a podnikateľov považuje za najvýznamnejšie najmä tie kroky, ktoré súvisia so sociálno-ekonomickými reformami (napr. s daňovou reformou, Zákonníkom práce či všeobecne s makroekonomickou stabilitou). Uznanie za dobrú zahraničnú politiku a úspešnú integráciu vyslovilo 46 percent respondentov. Naopak, najkritizovanejším krokom vlády sa jednoznačne stali politické spory, kauzy, presadzovanie úzkych straníckych záujmov, ktoré kritizuje až 72 percent opýtaných.

  Pozitívne a negatívne trendy

  Ekonomické elity podrobnejšie hodnotili vývoj po parlamentných voľbách 2002 v takmer štyroch desiatkach oblastí. Porovnanie názorov z rokov 2001, 2002 a 2003 ukázalo, že dochádza k zásadnejšiemu pozitívnemu posunu v hodnotení spoločensko-politických a ekonomických zmien. Najvýraznejšie plusové znamienko získala vôľa vlády robiť nepopulárne, ale ekonomicky potrebné kroky. Kým v roku 2001 ju takto hodnotilo iba 30 percent opýtaných, v roku 2003 to už bolo 83 percent. Výrazne pozitívny trend ďalej badať v hodnotení zahraničnopolitického kreditu Slovenska, ktorý v súčasnosti konštatuje 80 percent respondentov; na hodnotení motivácie zahraničných investorov (81 percent); menovom vývoji (76 percent); dostupnosti zahraničného kapitálu (72 percent) či podmienkach na poskytovanie úverov v bankách (61 percent). Na druhej strane, v pomere medzi pozitívnymi a negatívnymi hodnoteniami najhoršie obstáli najmä efektívnosť využívania prostriedkov na štátnu a verejnú správu (ako zhoršenú ju uviedlo 31 percent opýtaných); vymožiteľnosť práva (29 percent); náklady na pracovnú silu (30 percent) a celý balík problémov týkajúcich sa korupcie a klientelizmu. Napríklad k zhoršeniu situácie došlo za posledný rok podľa 40 percent respondentov v oblasti korupcie pri verejnom obstarávaní, štátnej správe (34 percent), samospráve (29 percent), justícii (29 percent), pri udeľovaní licencií (28 percent) atď.

  Najpálčivejšie problémy

  Spomedzi posudzovaných štyroch desiatok sfér vybrali respondenti päť takých, ktoré osobne považujú za najväčšie problémy súčasného ekonomického a podnikateľského prostredia na Slovensku. Ako názorne dokumentuje graf, ekonomické elity za najproblémovejšie označili tie, ktoré sa týkajú právneho rámca fungovania ekonomického systému a korupcie. Za problém číslo jeden tak možno považovať vymožiteľnosť práva, ktorý uviedlo až 64 percent respondentov, a v nadväznosti na to aj početnosť prejavov korupcie v justícii (47 percent), v štátnej správe (37 percent) a pri verejnom obstarávaní (24 percent). Do tretice najproblémovejších oblastí patrí podľa respondentov aj efektívnosť využívania prostriedkov na štátnu a verejnú správu (41 percent). Ďalším "balíkom" problémov sa stali oblasti, ktoré ovplyvňujú praktické fungovanie podnikateľského prostredia - podmienky na poskytovanie úverov v bankách (19 percent); administratívne podmienky pre zahraničné investície na Slovensku (17 percent); motivačnosť daňového systému pri uplatňovaní nových technológií (16 percent); transparentnosť interpretácie daňových zákonov (13 percent). Tretím najvýznamnejším blokom problémov sú tie, ktoré sa týkajú legislatívnych podmienok podnikania. Sú to najmä vôľa parlamentu prijať nepopulárne, ale ekonomicky potrebné zákony (11 percent), prehľadnosť prijatých zákonov (11 percent) a kvalita zmien v zákonoch (11 percent). Ostatným problémom síce patrí v rebríčku menej významné miesto, avšak niektoré z nich uvedené bloky ešte umocňujú. Napríklad právny rámec by sme mohli doplniť o kritiku početnosti prejavov korupcie v samospráve miest a obcí, na colných úradoch, pri udeľovaní licencií, kvót a daňových úľav, na katastroch alebo daňových úradoch. Praktické fungovanie podnikateľského prostredia zasa o kritiku celkového daňového zaťaženia, dostupnosti domáceho kapitálu, pracovnej morálky zamestnancov, vzťahov veriteľov a dlžníkov, praktického riešenia konkurzu a vyrovnania, nákladov na pracovnú silu či výkon exekúcií.

  Európska únia - očakávania a obavy

  Podobne ako v roku 2002 i v roku 2003, krátko pred vstupom Slovenska do EÚ, prevláda v prípade ekonomických elít optimizmus. Topmanažéri a podnikatelia v drvivej väčšine očakávajú najmä zlepšenie situácie vo vzájomnom uznávaní certifikátov (92 percent) a v prístupe k úverovým zdrojom v EÚ (81 percent). Prevažujúca väčšina z nich tiež očakáva, že po vstupe do EÚ nastane zlepšenie v tom, čo podnikateľské prostredie v súčasnosti trápi najviac - vymožiteľnosť práva, morálka v podnikaní a korupcia. Optimizmus prevažuje aj v prípade budúceho postavenia danej firmy na domácom či európskom trhu. Naopak, podľa očakávania ekonomických elít zhoršenie nastane v nákladoch na zabezpečenie ochrany životného prostredia. Na dosiahnutie ekologického štandardu súčasnej európskej pätnástky bude musieť Slovensko ešte dosť priplatiť. Citlivým problémom je aj odchod kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia - fenomén známy pod názvom "brain-drain". Členstvo v EÚ síce znamená voľný pohyb tovarov, služieb aj ľudí, nateraz však platí to, že súčasné členské štáty budú (aspoň dočasne) chrániť svoje pracovné trhy pred prílevom pracovnej sily. Treťou oblasťou, v ktorej prevážilo negatívne znamienko, je nárast nákladov na štátnu a verejnú správu vrátane nákladov na EÚ. V postojoch ekonomických elít možno všeobecne badať priaznivý trend najmä v porovnaní s obdobím prvej Dzurindovej vlády. Ako sa ukázalo, typické problémy podnikateľskej sféry minulých rokov (neprístupnosť úverových zdrojov, daňové zaťaženie, vysoké náklady na pracovnú silu, nedostatok kapitálu, činnosť vlády a parlamentu v hospodárskej oblasti,...) vystriedali problémy, ktoré rámec podnikateľského prostredia výrazne presahujú. Za kritický moment ďalšieho vývoja možno považovať najmä vymožiteľnosť práva a všadeprítomnú korupciu, ktoré sú "systémovou brzdou" konsolidácie slovenskej ekonomiky.

 

Najproblémovejšie oblasti ekonomického a podnikateľského prostredia na Slovensku (v %)

Vymožiteľnosť práva - 61,3

Korupcia v justícii - 46,7  

Efektívnosť využívania prostriedkov na štátnu a verejnú správu - 41,3

Korupcia v štátnej správe - 37,3

Korupcia pri verejnom obstarávaní - 24,0

Podmienky na poskytovanie úverov v bankách - 18,7

Administratívne podmienky pre zahraničné investície na Slovensku - 17,3

Motivačnosť daňového systému pri uplatňovaní nových technológií - 16,0

Všeobecná podnikateľská klíma - 16,0

Transparentnosť interpretácie daňových zákonov - 13,3

Korupcia v samospráve miest a obc - 10,7

Celkové daňové zaťaženie - 10,7

Kvalita zmien v zákonoch - 10,7

Prehľadnosť prijatých zákonov - 10,7

Vôľa parlamentu prijať nepopulárne, ale ekonomicky potrebné zákony - 10,7

 

Marián Velšic, analytik Inštitútu pre verejné otázky

Zdroj: IVO, december 2003

HN.HNONLINE.SK, 30.4.2004